Blahoslavená Alžbeta Sanna, členka Združenia katolíckeho apoštolátu prijatá do združenia priamo sv. Vincentom Pallotti.
Alžbeta Sanna sa narodila 23.apríla 1788 v Codrongianos, v provincii Sassari na Sardíni, vo veľmi veriacej rodine. Keď mala len niekoľko mesiacov, zasiahlo ju ochorenie kiahní, ktoré natrvalo poznačilo jej telo – deformácia rúk a stuhnutie lakťových svalov, takže nikdy nebola schopná vložiť si vlastnými rukami do úst jedlo alebo sa dotknúť čela.
Už počas detstva a mladosti bola príkladom pre svojich rovesníkov, či už v oblasti viery, ale aj náuky. Bola veľmi inteligentná, ihneď sprostredkovala ďalej to, čo sa práve naučila, a všetci ju radi počúvali.
Cítiac rastúcu túžbu zasvätiť sa Bohu, chcela mladá Alžbeta vstúpiť do kláštora sv. Alžbety, lebo si svoju budúcnosť predstavovala v klauzúre, v mlčaní a modlitbách. Nerozmýšľala nad manželstvom, avšak stalo sa čosi iné. Keď odmietla dvoch nápadníkov, obrátila sa na svojho spovedníka, ktorý jej vysvetlil, že manželstvo je taktiež cestou spásy a že Ježiš Kristus ho povýšil na sviatosť. Alžbeta preukázala poslušnosť autorite svojho spovedníka a súhlasila s touto perspektívou jej života. V roku 1807 sa vydala za Antonia Maria Porcu, ktorý bol vzorným manželom a otcom. Z ich manželstva sa narodilo 7 detí, avšak 2 zomreli v mladom veku. Keď 25. januára 1825 Antonio zomrel, Alžbeta si znovu spomenula na svoju mladosť a zložila sľub čistoty. Naďalej sa starala o svoju rodinu, dom, polia. Pestovala svoj duchovný život a zhovárala sa o tom vo svojej rodine aj so svojimi priateľmi. Vo svojej dedine bola skromným vzorom kresťanskej dokonalosti.
Alžbeta túžila navštíviť Svätú zem, takouto cestou bol podobne nadchnutý aj jej spovedník, don Giuseppe Valle, preto s radosťou prijala jeho ponuku a sprevádzala ho na tejto púti, ktorú začali 25.júna 1831. Svoje deti Alžbeta dočasne zverila svojmu bratovi, kňazovi Antoniovi Luigimu. Nečakané udalosti avšak spôsobili, že pútnici museli svoju cestu zakončiť v Ríme. Alžbeta našla ubytovanie v malej podkrovnej izbe, neďaleko Baziliky sv. Petra a tu bývala do konca svojho života.
V roku 1832 spoznala sv. Vincenta Pallottiho, ktorý ju podporoval duchovne aj materiálne. Kvôli svojmu slabému zdraviu sa nemohla vrátiť domov, nakoľko cesta v tamtých časoch pre ňu mohla byť až smrteľnou hrozbou. V tejto situácii zasvätila svoj život Združeniu katolíckeho apoštolátu, založeného sv. Vincentom Pallottim a ako jeho laický člen oddane slúžila všetkým: pomáhala chudobným, navštevovala chorých v nemocniciach, vyučovala dievčatá katechizmus.
Zvyšok svojho života prežila v chudobe a v službe blížnym, oddajúc sa úplne Bohu. Skoro ráno prichádzala do Baziliky sv. Petra, kde hodiny zotrvávala pohrúžená do modlitby. V jej príbytku ju navštevovalo mnoho ľudí, o radu a modlitbu ju žiadali ľudia každého stavu, Rimania aj cudzinci, kňazi, profesori, či panstvo.
Celý svoj život nasadila v prospech činnosti katolíckeho apoštolátu. Alžbeta bola neustále činná: modlila sa a učila modliť sa iných; na apoštolát darovala dokonca aj to, čo bolo nevyhnutné pre jej vlastné živobytie; zo svojho podkrovia, kde bývala, si urobila svoj kláštor a kostoly, nemocnice a ulice Ríma sa stali pôsobiskom jej apoštolátu za spásu duší. To všetko robila z lásky k Bohu a ku svojim blížnym.
Alžbeta Sanna zomrela 17. februára 1857 a je pochovaná v kostole San Salvatore in Onda, po boku svojho duchovného sprievodcu, sv. Vincenta Pallottiho. Proces jej beatifikácie sa začal už o 4 mesiace po jej smrti, avšak trval viac než 150 rokov. Alžbeta bola vyhlásená Ctihodnou Božou služobníčkou 27. januára 2014. Beatifikácia sa uskutočnila v jej rodnom meste na Sardínii 17. septembra 2016. V oficiálnych dokumentoch Cirkvi je bl. Alžbeta Sanna titulovaná ako: „Božia služobníčka, svetská vdova, terciárka Rehole Menších bratov sv. Františka a členka Združenia katolíckeho apoštolátu, založeného sv. Vincentom Pallottim.“